Príbeh

Po porážke križiackych výprav proti husitom (r. 1426 – 1427) sa Žigmund Luxemburský dočasne uchýlil na Budínskom hrade, no zjavne už dávno predtým si za svoju rezidenciu zvolil Bratislavský hrad. Dôvodom bola strategická pozícia na vyvýšenom brale nad riekou a vhodná geografická poloha uprostred cisársko-kráľovského mocnárstva. Opevňovanie hradu a jeho rozsiahle prestavby sa začali už v r. 1423 pod dohľadom županov Rozgoňovcov. Dokončenia zamýšľaného honosného kráľovského sídla sa Žigmund Luxemburský nedočkal. V r. 1437 sa pobral na večnosť a práce sa zastavili. Našťastie sa z tých čias zachovala takmer v pôvodnom stave jedna zo vstupných brán opevnenia a to na jeho juhovýchodnej strane, v smere na súčasnú Beblavého ulicu. Dlho sa myslelo, že je z neskoršieho obdobia a mylne ju nazývali „Korvínska“ brána. Pochádza však z doby panovania Žigmunda Luxemburského. Prezentuje vyspelú architektúru a kamenárske majstrovstvo neskorej gotiky. Na náročne tvarovaných článkoch sochárskej výzdoby vežovitej „Žigmundovej“ brány sa zachovalo množstvo kamenárskych značiek. Archívne materiály uvádzajú, že vedúcim prestavby bol kamenársky majster Konrád z Erlingeru.