Žigmundova brána na Bratislavskom hrade

Žigmundova brána na Bratislavskom hrade

hlasovať

Pred

Po



Príbeh

Po porážke križiackych výprav proti husitom (r. 1426 – 1427) sa Žigmund Luxemburský dočasne uchýlil na Budínskom hrade, no zjavne už dávno predtým si za svoju rezidenciu zvolil Bratislavský hrad. Dôvodom bola strategická pozícia na vyvýšenom brale nad riekou a vhodná geografická poloha uprostred cisársko-kráľovského mocnárstva. Opevňovanie hradu a jeho rozsiahle prestavby sa začali už v r. 1423 pod dohľadom županov Rozgoňovcov. Dokončenia zamýšľaného honosného kráľovského sídla sa Žigmund Luxemburský nedočkal. V r. 1437 sa pobral na večnosť a práce sa zastavili. Našťastie sa z tých čias zachovala takmer v pôvodnom stave jedna zo vstupných brán opevnenia a to na jeho juhovýchodnej strane, v smere na súčasnú Beblavého ulicu. Dlho sa myslelo, že je z neskoršieho obdobia a mylne ju nazývali „Korvínska“ brána. Pochádza však z doby panovania Žigmunda Luxemburského. Prezentuje vyspelú architektúru a kamenárske majstrovstvo neskorej gotiky. Na náročne tvarovaných článkoch sochárskej výzdoby vežovitej „Žigmundovej“ brány sa zachovalo množstvo kamenárskych značiek. Archívne materiály uvádzajú, že vedúcim prestavby bol kamenársky majster Konrád z Erlingeru.

 

Podjazd veže lemovaný sedíliami je zaklenutý sieťovou klenbou tzv. „milevského“ typu. Bývalý priestor posádky na poschodí veže je prístupný vstupom cez sedlový portál z hornej východnej terasy po štvoramennom schodisku so stredovým profilovaným stĺpom. Pôvodné, pravdepodobne dlátkové zastrešenie sa nezachovalo. Grafické listy zo 16. a 17. storočia zobrazujú vežu s cimburím. Stanová strecha sa objavuje až na vedutách z 18. storočia. Východnej fasáde dominuje segmentovaný portál ukončený náročnou krížovou kyticou. Pozoruhodná je celá bohatá výzdoba fasád, nároží a zakončenia veže, s výnimkou severnej fasády, kde sa detaily pôvodnej výzdoby nezachovali. Neskoršie úpravy mali fortifikačné dôvody. V 16. storočí pribudli strielne a predsunuté opevnenie. Po r. 1802, v čase umiestnenia vojenskej posádky na hrade, zrušili západnú ochodzu, podjazd výškovo predelili a umiestnili tam strážnicu. V prvej polovici 20. storočia bola veža dokonca upravená na bývanie.

Obnova

Po zdĺhavej a rozsiahlej rekonštrukcii hradného paláca Bratislavského hradu (r.1968) prešla základnou obnovou v rokoch 1972 – 1974 aj Žigmundova brána. Na základe doplňujúcich a aktualizačných výskumov bola v roku 2022 realizovaná jej reštaurátorská obnova v rámci 3. etapy rekonštrukcie a obnovy objektov areálu Bratislavského hradu. Po odstránení sekundárnych zásahov, nečistôt, soľných zrazenín a degradovaných vrstiev boli sanované a stabilizované pôvodné hmoty a ich povrchy. Pre aplikáciu nových úprav v procese reštaurovania boli smerodajné nálezy pôvodných gotických omietok v interiéri. Absentujúce prvky a hmoty boli doplnené v zhode s originálom. Reštaurátorský zásah v maximálnej miere zachoval a konsolidoval pôvodné originálne hmoty a ich povrchové úpravy. Zároveň prinavrátil pamiatke jedinečný slohový výraz. Po obnove budú mať priestory interiéru primerané spoločenské a kultúrne využitie, adekvátne k ich pamiatkovým hodnotám.

 

Pamiatka: Veža, súčasť opevnenia hradu
Lokalita: Bratislava
Vlastník: Kancelária Národnej rady SR
Rozsah obnovy: reštaurovanie exteriéru a interiéru, 2022
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. E. Falbová
Príprava obnovy: Architektonicko historický výskum a súpis hodnotných detailov Ing. M. Matejka, Reštaurátorský výskum a Návrh na reštaurovanie akad. soch. V. Višvader, Petrografický výskum Doc. RNDr. D Pivko
Realizácia obnovy: akad. soch. V. Višvader, VILLARD – reštaurovanie a obnova pamiatkok