Synagóga v Senci

Synagóga v Senci

hlasovať

Pred

Po



Príbeh

V miestach rozhrania Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny sa v stredoveku pretínali trasy dôležitých obchodných ciest. Na ich križovatke sa sformovala osada a neskôr dedina, ktorá sa spomína už v r. 1252 pod nemeckým názvom Zemch. Horná časť Žitného ostrova mala totiž v tých časoch nemecké väčšinové obyvateľstvo. V r. 1412 sa dnešný Senec spomína už ako stanica na vyberanie mýtnych poplatkov a v priebehu 15. storočia sa stal trhovým mestečkom. Stál tu dokonca strážny hrádok, od ktorého je odvodený vtedajší historický názov „Wartberg“. Slávnou kapitolou histórie mesta je pôsobenie prvej vzdelávacej hospodársko-ekonomickej inštitúcie vysokoškolského typu v rokoch 1763 až 1776. „Collegium Oeconomicum“ založila Mária Terézia s pričinením dvorského kancelára Františka Eszterházyho. Časom sa zo Senca stalo dôležité centrum Bratislavskej župy a v 19. storočí sídlo okresu. Na prelome 19. a 20. storočia bol Senec prosperujúcim a otvoreným mestom, ktorého integrálnou súčasťou bola aj početná židovská komunita. Staršia synagóga z r. 1827 prestala časom kapacitne vyhovovať.

 

Preto si židovská obec v r. 1906 na dnešnom Mierovom námestí postavila novú synagógu podľa projektov miestneho staviteľa Jozefa Halzla. Jej architektúra je kombináciou neorománskeho a tzv. maurského štýlu. Plasticky členenej uličnej fasáde dominuje veľké rozetové okno na poschodí a vstupný portál s typickým podkovovitým oblúkom. V nadstavbe štítu priečelia je vlys s hexagramom Dávidovej hviezdy a tabuľami Desatora. Obdĺžnikový pôdorys objektu je dispozične členený na predsieň a hlavný jednoloďový priestor. Z predsiene vedú postranné schodiská na ženské galérie na poschodí. Pri stavbe sa použili aj moderné konštrukčné prvky ako liatinové podpery galérií a železné nosníky stropu. Z hodnotných výtvarných a umelecko-remeselných prvkov sa zachoval kazetový strop, dvere, časť okien a zvyšky pôvodnej dekoratívnej výmaľby. Vzácne umývadlo s donátorskou tabuľou z predsiene synagógy počas obnovy ukradli. V areáli synagógy sú zvyšky obytno-rituálneho komplexu s rituálnym kúpeľom (mikva), kopulovitou murovanou pecou a studňou.

Obnova

Väčšina seneckého židovského obyvateľstva tragicky zahynula počas holokaustu. Snahu o obnovenie života komunity zmaril komunistický režim. V r. 1956 zabral synagógu štát a využíval ju ako skladové priestory a sýpku. Posledné desaťročia pamiatka chátrala a menila sa na ruinu. V r. 2015 synagógu od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR za symbolické 1 Euro kúpil Bratislavský samosprávny kraj. Zámerom kraja bolo synagógu obnoviť a adaptovať na polyfunkčné kultúrnospoločenské centrum s expozíciou dejín židovskej kultúry regiónu. Obnova pamiatky prebehla v rokoch 2018 až 2023 a jej súčasťou bolo aj vybudovanie prevádzkového a návštevníckeho zázemia, tzv. infopavilónu v areáli synagógy. Obnova zvyškov rituálno-obytného komplexu sa zatiaľ nerealizovala.

 

Lokalita: Senec
Vlastník: Bratislavský samosprávny kraj
Obnova: komplexná obnova, 2018 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. N. Ferusová
Projektová dokumentácia: H.B.S. projekt s.r.o., Ing. arch. J. Sekan, Ing. arch. P. Šimko, Ing. arch. B. Ivan, GEO IGS s.r.o., RNDr. E. Blažo
Vyhodnotenie stavebno-technického stavu: Ing. arch. J. Karásek, Ing. arch. M. Čurilla
Statický posudok: Ing. B. Bohunický
Dendrologický posudok: prof. Ing. L. Reinprecht, CSc.
Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum: Mgr. E. Sabadošová
Reštaurátorský výskum, návrh na reštaurovanie: Mgr. art. T. Molnár, Mgr. art. P. Ševčík
Vykonávateľ reštaurovania: Mgr. art. P. Ševčík
Realizácia: SOAR s.r.o.