Reduta v Kežmarku |
Reduta v Kežmarku |
|
Príbeh
V prvej polovici sedemnásteho storočia obkolesovali Kežmarok zdvojené múry mohutných hradieb s priekopami, ktoré poskytovali mestu dostatočný pocit bezpečia. Preto sa Thökölyovci, páni Kežmarského hradu, rozhodli starú strážnu vežu poblíž radnice prestavať. Nová stavba slúžila na ubytovanie panských hostí, čomu zodpovedal aj jej vtedajší názov - Herrenhaus. Bola to honosná poschodová budova s veľkorysou zlátenou sgrafitovou výzdobou fasád. Jej pôvodnú renesančnú podobu dokladuje aj zachovaná časť klenieb prízemia. Z vtedajšieho Herrenhausu pochádza aj krásny vstupný portál baziliky sv. Kríža v blízkosti zvonice. Po porážke povstania Imricha Thökölyho získalo Herrenhaus v roku 1704 mesto a od roku 1705 tu sídlila aj prvá kežmarská tlačiareň Mateja Glasera Vitriariusa. Budova bola v roku 1818 rozšírená do oboch strán a prestavaná v klasicistickom duchu. Zároveň bola stavebne prepojená zo susediacim meštiackym domom, čím nadobudla svoj definitívny pôdorys v tvare „L“. Z čias tejto prestavby pochádza aj pôsobivé podlubie stredového rizalitu frontálnej fasády, zaklenuté otvorenou arkádou.
Budovu vtedy zdobila aj veľká cibuľovitá veža, ktorú zo statických dôvodov odstránili počas stavebných úprav v roku 1846. Zostal po nej len náznak, vežička v hrebeni manzardovej strechy s veternou koruhvou. Vo vlyse tympanónu priečelia sa zachoval namaľovaný kežmarský erb a latinský text „VIgILIIs hospItIbVs aC obLeCtaMentIs DestInata“ - Určené pre stráže, hostí (pocestných) a zábavy. Zaujímavosťou nápisu je, že jeho veľké písmená vytvárajú chronostikon - latinský letopočet prestavby (1818). Pôvodné pivnice sú dnes sčasti zasypané. Povesti o podzemnej chodbe, spájajúcej Redutu s radnicou, sa nepotvrdili. Budova Reduty posledných dvesto rokov plnila ubytovaciu a reštauračnú funkciu. Desaťročia tu sídlil hotel Kežmarok a počas prvej československej republiky hotel Grant. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia pribudla kinosála na poschodí a prístavba s obchodmi a kanceláriami. Po rekonštrukcii interiéru v roku 2017 sa poschodie pamiatky využíva ako kino, priestory mestského úradu a Centra podpory regionálneho rozvoja.
Obnova
Reduta bola za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásená v roku 1981 a od jej poslednej obnovy a rekonštrukcie uplynulo polstoročie. Za tú dobu sa jej stavebno-technický stav citeľne zhoršil. Predmetom nevyhnutej rozsiahlej obnovy v rokoch 2021 a 2022 boli stavebné konštrukcie objektu a reštaurovanie výtvarnej výzdoby exteriéru centrálnej časti budovy Reduty. V nevyhnutom rozsahu bol opravený krov, najmä štvorboká konštrukcia sanktusovej vežičky. Zrekonštruovaná strecha má nové laťovanie , krytinu a klampiarske prvky. Fasáda má obnovené omietky, nové okná, dvere a pieskovcové obklady soklov a pilierov. Úpravou prešlo aj okolie budovy, najmä dvor. Najzásadnejším zásahom bolo reštaurovanie maliarskej výzdoby. Po obnove pamiatka naďalej slúži svojmu verejnému účelu a vo dvore pribudne exteriérová múzejná expozícia.
Pamiatka: Budova Reduty
Lokalita: Kežmarok
Vlastník: Mesto Kežmarok
Rozsah obnovy: komplexná obnova exteriéru centrálnej časti, 2021 - 2022
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Prešov, metodik obnovy: Ing. arch. I. Bujnová
Príprava obnovy: reštaurátorský výskum akad. mal. V. Mýtnik, Mgr. art. P. Ševčík,
projektová dokumentácia Ing. arch. M. Neuman
Realizácia obnovy: Akad. mal. V. Mýtnik, Mgr. art. P. Ševčík, SOAR sk, a.s. Žilina
