Radnica v Levoči |
Radnica v Levoči |
|
Príbeh
Na území dnešnej Levoče sa až do 12. storočia nachádzali tri slovanské osady. V ich blízkosti sa po roku 1241 usídlili nemeckí osadníci, ktorých po mongolskom vpáde pozval do spustošeného Uhorska kráľ Belo IV.. Krátko po príchode nemeckých kolonistov sa osady zlúčili a v r. 1249 sa už Levoča spomína ako „Leucha“. Začiatkom nasledujúceho storočia Levoča získala právo skladu a v r. 1323 výsady slobodného kráľovského mesta. Vďaka strategickej polohe pri starobylej obchodnej ceste a udeleným privilégiám nasledovalo obdobie nebývalého rozmachu. Z Levoče sa stalo významné hospodárske, spoločenské a kultúrne centrum nielen Spiša či Uhorska, ale aj strednej Európy. Rozkvet mesta vrcholil v priebehu 15. a 16. storočia. Celkový rozvoj mesta utlmili následné náboženské a spoločenské nepokoje, ako aj skutočnosť, že sa Levoča v 19. storočí ocitla mimo trasy Košicko-bohumínskej železnice. Na druhej strane si vďaka tomu Levoča v nebývalej miere zachovala stredovekú urbanistickú štruktúru s opevnením a množstvo architektonických a umeleckých pamiatok. Levoča je plným právom súčasťou súboru pamiatok, zapísaných do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ikonickým prvkom dnešného Námestia Majstra Pavla je budova radnice.
Patrí k našim najvýznamnejším profánnym (svetským) renesančným stavbám. Koncentruje jedinečné architektonické, umelecko-remeselné a výtvarné prvky od stredoveku až po poslednú, neorenesančnú prestavbu. Radnicu postavili v 15. storočí ako dvojpodlažnú budovu s účelovou dispozíciou. Stred prízemia zaberala široká hala a po stranách boli obchodné priestory. Poschodie bolo vyhradené pre správu mesta. Po veľkých požiaroch v rokoch 1550 a 1559 radnicu prestavali v renesančnom slohu. Z vonkajšej strany pristavali arkády s podlubím a veľkou loggiou na poschodí severnej strany. Zároveň zväčšili miestnosti magistrátu, vytvorili veľkú sálu s hviezdicovými klenbami a radnú sieň. V r. 1661 postavili vežu zvonice, ktorú s radnicou prepojili v r. 1824. Barokové úpravy prebehli v r. 1768. Nadstavbu tretieho poschodia s historizujúcimi arkiermi a atikou realizovali podľa projektov Fridricha Schuleka a Benedika Jaumanna v r. 1893 až 1895.
Obnova
Faktor času, komplikované geologické podložie, vrstvenie stavebných etáp, viaceré požiare a nevhodné sekundárne zásahy spôsobili závažné zhoršenie stavebno-technického stavu pamiatky. Problémom bolo predovšetkým vlhnutie suterénnych a prízemných priestorov, následné statické poruchy a hmotová degradácia. Výskumy, ktoré predchádzali komplexnej obnove, posunuli datovanie vzniku objektu do r. 1415 a priniesli aj viacero objavov cenných architektonických a výtvarných prvkov. Obnova po desaťročiach sprístupnila západnú časť suterénu a prinavrátila pôvodný charakter prízemiu radnice, kde sa otvoril pôvodný prejazd. Tým sa vracia prízemie radnice do života mesta a život mesta do radnice.
Lokalita: Levoča
Vlastník: mesto Levoča
Obnova: komplexná obnova, 2021 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Prešov, Ing. Z. Suržinová
Projektová dokumentácia: Ing. arch. J. Janovská, Ing. arch. J. Neupauer
Statický posudok: Ing. J. Kováč, Kolacina
Inžiniersko-geologický prieskum: Geo Slovakia s.r.o., Ing. M. Pichová
Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum: Štúdio J+J s.r.o.
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie: Akad. soch. V. Višvader, Akad. mal. V. Mýtnik
Vykonávateľ reštaurovania: Akad. soch. V. Višvader, Akad. mal. V. Mýtnik, akad. soch. M. Kutný, Mgr. art. M. Orth, Ing. T. Machata, Mgr. E. Šefčíková, Mgr. V. Siebentich
Realizácia: ViOn a.s.
