Oravský hrad |
Oravský hrad |
|
Príbeh
Impozantný Oravský hrad, vypínajúci sa na 105 metrov vysokom vápencovom brale nad riekou Orava, je často považovaný za náš najkrajší hrad vôbec. Vznikol po mongolskom vpáde v polovici 13. storočia ako župný hrad v miestach, kde pravdepodobne stál starší drevený hrádok. Hrad prešiel početnými stavebnými úpravami a postupne vznikol rozsiahly hradný areál, ktorý tvoria tri prepojené sektory: horný, stredný a dolný hrad. Kráľovskí kasteláni vylepšovali predovšetkým jeho opevnenie. Prvý pohodlný a reprezentatívny palác dal postaviť pre svojho syna až Matej Korvín v 15. storočí. Azda najzásadnejšie ovplyvnil rozsiahlu podobu hradu Ján z Dubovca v prvej polovici 16. storočia. Výrazne vylepšil existujúce a vybudoval nové fortifikačné objekty vo všetkých častiach hradu a postavil aj ďalší palác. V r. 1556 sa držiteľmi hradu stali Thurzovci. O renesančné úpravy hradu sa zaslúžil najmä Juraj Thurzo, ktorý dal postaviť okrem iného rezidenčný palác a hradnú kaplnku. Po smrti Imricha Thurza sa majetok nerozdelil medzi dedičov. Vznikol komposesorát, spoločnosť, ktorá spravovala panstvo a hrad až do r. 1945.
Keď v r. 1800 hrad poškodil požiar, dal komposesorát opraviť strechy a v r. 1868 na hrade založil komposesorátne múzeum. Za storočia stavebného vývoja vznikol obrovský hradný areál, ktorý má 154 miestností. Prevádzkovať a udržiavať takýto kolos je mimoriadne náročné, preto aj obnova prebieha postupne, v nadväzujúcich etapách. Predmetom aktuálnej fázy obnovy boli objekty Tretej brány, Administratívneho traktu a Archívnej bašty, situované v priestoroch dolného hradu. Tretia brána bola súčasťou pôvodného stredovekého opevnenia. Nahradila staršiu, zrejme drevenú stavbu a bola výrazne prestavaná v rámci renesančných úprav, čo pripomínajú erby Juraja Thurza a jeho druhej manželky Alžbety Czoborovej nad portálom brány. Administratívny trakt v minulosti poskytoval hospodárske zázemie renesančnému obytnému palácu Thurzovcov. Archívna veža vznikla na mieste nárožnej bašty staršieho stredovekého opevnenia. Vežu prestaval najprv Matej Korvín a neskôr Juraj Thurzo, kedy získala súčasný renesančný vzhľad.
Obnova
Pri generálnej oprave Oravského hradu v r. 1953 – 1968 boli použité nevhodné materiály a technológie, čo spôsobilo materiálovú degradáciu a deštrukciu fasádnych omietok predmetných objektov dolného hradu. Aktuálna obnova a reštaurovanie vychádzali z relevantných pamiatkových výskumov a odsúhlasených postupov. Nevhodné sekundárne zásahy a cementové omietky boli odstránené, zvyšky historických hmôt po konsolidácii zakonzervované a chýbajúce hmoty doplnené vápennou omietkou. Zároveň bola zrekonštruovaná a doplnená fasádna maľba Archívnej bašty s rytou linkou bosáže (kvádrovania) kosodĺžnikovej šachovnice v pôvodnej historickej bordovo-červenej farebnosti. Počas obnovy došlo k výmene kamenných okenných parapetov, odtokových žľabov a uskutočnila sa aj konzervácia kovových mreží, ťahadiel a okeníc. Obnova objektu Tretej hradnej brány zahŕňala aj reštaurovanie kamenných prvkov fasády a podjazdu.
Lokalita: Oravský Podzámok
Vlastník: Žilinský samosprávny kraj, správca Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava
Obnova: obnova južnej a západnej fasády Administratívneho traktu, Tretej brány a Archívnej bašty, 2018 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Žilina, Mgr. J. Piecková, Mgr. V. Majtán
Dendrochronologická analýza: Mgr. M. Choma
Architektonicko-historický výskum: Mgr. M. Šimkovic, Mgr. M. Čajka, PhD.
Reštaurátorský výskum, návrh na reštaurovanie, reštaurovanie: Mgr. art. R. Boroš, Akad. mal. V. Mýtnik, Mgr. art. P. Ševčík
Realizácia obnovy: BAUMAN stavby s.r.o.
