Objekt kasární pevnosti v Komárne |
Objekt kasární pevnosti v Komárne |
|
Príbeh
Keď sa Osmanom po bitke pri Moháči otvorila cesta do Európy, nastal aj vo vtedajšom Uhorsku horúčkovitý stavebný ruch. Spevňovali sa existujúce hradby, opevňovali mestá aj kostoly, hrady a kaštiele sa menili na pevnosti. Nebolo tomu inak ani v strategickom Komárne na sútoku Dunaja a Váhu. Matej Korvín si dal v Komárne ešte v 15. storočí na mieste pôvodného stredovekého hradu vybudovať letné sídlo s honosným renesančným palácom. Rezidenciu však pravdepodobne vážne poškodili Turci počas obliehania mesta v 16. storočí. Na jej zvyškoch nariadil Ferdinand I. Habsburský vybudovať modernú vojenskú pevnosť s piatimi bastiónmi. Túto tzv. Starú pevnosť postavili talianski inžinieri (r. 1546), ktorí boli v tej dobe považovaní za špičku v oblasti vojenskej architektúry. Pevnosť bola súčasťou hraničného obranného systému a primárne chránila cisársku Viedeň. Keď sa boje s Turkami priblížili k západným hraniciam Uhorska, pevnosť v polovici 17. storočia zväčšili a zmodernizovali. Zároveň cisár Ferdinand III. a jeho syn Leopold I. dali vybudovať modernejšiu, tzv. Novú pevnosť ( r. 1658), ktorá sa na Starú pevnosť napájala od západu ako korunná hradba. Systém bol ťažko prístupný, prakticky nedobytný a Turci sa mu preto radšej vyhli.
V 18. storočí pevnosť poškodili zemetrasenia. Potom ako cisár Jozef II. zrušil jej obrannú funkciu, odpredali pevnosť v dražbe. V spojitosti s napoleonským nebezpečenstvom cisár František I. nariadil pevnosť zmodernizovať a zväčšiť pre potreby 200-tisícovej armády a celého viedenského dvora. Stalo sa tak po r. 1809, kedy boli staré hospodárske objekty odstránené a nahradili ich nové, vrátane obrovskej kasárenskej budovy, veliteľskej budovy, dôstojníckeho pavilónu, skladov, väznice, pekárne a ďalších hospodárskych budov. Pribudli Dunajské a Vážske predmostie, Palatínova a Vážska línia, Monoštorská a Igmándska pevnosť. Jeden s najväčších pevnostných systémov svojej doby mal obvod 16 km a rozprestieral sa na celkovej ploche 900 hektárov erárneho majetku. V 20. storočí objekty striedavo využívali maďarské a československé vojská, bol tu tábor pomocných technických práporov a od r. 1968 do r. 1990 pevnosť využívali aj okupantské sovietske vojská. Po r. 1990 sa do časti pevnosti vrátila československá, neskôr slovenská armáda. V r. 2003 pevnosť od štátu kúpilo mesto, ktoré postupne obnovuje a integruje do verejného života jednotlivé objekty.
Obnova
Samotná kasárenská budova bola postavená v r. 1810. Objekt bol značne zdevastovaný už pri odchode sovietskych vojsk, odkedy zostal na desaťročia bez využitia a akejkoľvek údržby. Ide o rozľahlý 540 metrov dlhý komplex s pôdorysom v tvare „U“ a s veľkorysým vstupom cez arkádové podbránie. Trojkrídlový objekt má jedno podzemné a dve nadzemné podlažia s 320-timi miestnosťami. V minulosti sa podarilo obnoviť strechu budovy a prenajať časť priestorov na poskytovanie služieb. V rámci realizovanej obnovy bola komplexne zrekonštruovaná časť priestorov vrátane reštaurovania kamenných článkov architektúry. Predmetom obnovy boli priestory, ktoré budú slúžiť ako zázemie pre návštevníkov pevnosti a zároveň na expozičné, výstavné a príležitostné kultúrne a spoločenské podujatia.
Lokalita: Komárno
Vlastník: mesto Komárno
Obnova: čiastočná obnova, 2022 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Nitra, Mgr. I. Tóth
Projektová dokumentácia: JAKAB DESIGN STUDIO s.r.o., Ing. Jakab, Ing. O. Slezák, Bc. L. Slezák, Ing. J. Slezáková, Ing. T. Pálfy, Ing. P. Raffai
architektonicko-historický výskum: Ing. arch. A. Németh, Ing. Z. Bobáň, doc. Ing. O. Makýš, PhD.
