Michalská veža v Bratislave |
Michalská veža v Bratislave |
|
Príbeh
Bratislava sa už v prvej polovici 13. storočia výrazne osamostatnila od župného hradu a reálne nadobudla charakter stredovekého mesta ešte pred udelením mestských privilégií kráľom Ondrejom III. v r. 1291. Prejavilo sa to aj na stavebnej a urbanistickej podobe mesta, okrem iného vybudovaním mestského opevnenia. Z tohto obdobia sa zachovala jediná z pôvodných troch hlavných mestských brán stredovekého opevnenia - Michalská veža. V najstaršej stavebnej etape bola hranolová prejazdová veža vystavaná do výšky tretieho nadzemného podlažia, pričom jej múry pravdepodobne zakončovalo cimburie. Dnes je nad otvorom brány na južnej strane kovová kartuša so znakmi mesta a Uhorska, pravdepodobne z dielne Ľudovíta Godeho. K výraznejšej prestavbe veže došlo až v prvej tretine 16. storočia, kedy pribudlo štvrté podlažie. Jeho severnú fasádu zdobí tabuľa s erbami Uhorska, mesta Bratislavy a Jagellovcov. Na spevnenie veže bol použitý materiál zo zbúraného Kostola svätého Michala, čo dokladá dodnes viditeľný gotický náhrobný kameň na juhozápadnom nároží veže.
Na konci 16. storočia bola veža nadstavaná o piate až siedme podlažie, pričom súčasťou osembokej nadstavby bola aj ochodza. Z konca 17. storočia pochádzajú neskoro renesančné kamenné ostenia okien na severnej a južnej fasáde. Okná mali pôvodne podobu štrbinových strieľní. Poslednou výraznou stavebnou etapou bola baroková prestavba v roku 1758. Murovanú časť veže vtedy nadstavali o 2 metre a zastrešili ju monumentálnou dodnes zachovanou vysokou barokovou helmicou. Na vrchole helmice je medená socha svätého archanjela Michala zápasiaceho s drakom od Petra Ellera. Do hlavy sochy bola umiestnená medená časová schránka obsahujúca relikvie svätcov a niekoľko ďalších predmetov a dokumentov. V tomto období bola tiež realizovaná výrazná úprava tvaroslovia fasád a veža získala dodnes zachovaný barokový slohový výraz. Neskoršie úpravy v priebehu 19. a prvých desaťročí 20. storočia zásadne ovplyvnili len farebnosť fasád. Výraznejšie úpravy interiéru v druhej polovici 20. storočia súviseli so zriadením mestského múzea.
Obnova
Realizovaná obnova a reštaurovanie rešpektuje poslednú a kompaktne zachovanú barokovú úpravu pamiatky z r. 1758. Zároveň bola zohľadnená mnohovrstevnosť vyše 700-ročného stavebného vývoja a v primeranej miere boli obnovené a prezentované aj zachované prvky starších období. K najvýraznejším súčastiam obnoveného barokového tvaroslovia patrí kvádrovanie nad prejazdmi portálu a na nárožiach, lizény v hornej časti veže a korunná rímsa. Komplexne je obnovená aj strecha veže, pričom boli v maximálnej možnej miere zachované pôvodné konštrukcie krovu a na novej medenej krytine sú citácie pôvodného zlátenia. Jedna z najvýraznejších dominánt Bratislavy bude po obnove slúžiť verejnosti na expozičné účely mestského múzea a zároveň bude ústredným artefaktom expozície.
Lokalita: Bratislava
Vlastník: Múzeum mesta Bratislavy (správca), mesto Bratislava
Obnova: komplexná obnova, 2021 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. E. Falbová
Projektová dokumentácia: Architektonická kancelária G&D, Ing. arch. G. Drobniak, Ing. arch. D. Jurkovič
Statické posúdenie: Ing. L. Kramarčík
Architektonicko-historický výskum: PhDr. Z. Zvarová, Ing. arch. P. Paulíny, PhD.
Popis a výskum krovu: Ing. Ľ. Suchý, PhD., Ing. arch. K. Ďurian, PhD.
Archívny výskum: Mgr. F. Gáher, PhD., Ing. arch. P. Baxa
Dendrochronologické datovanie: Ing. M. Choma
Reštaurátorský výskum: Mgr. J. Sikoriak, Akad. soch. S. Kožela, Mgr. art. I. Herényi, Ing. arch. P. Hudák, PhD.
Realizácia obnovy: PAMARCH s.r.o., Mgr. art. Huňadyová
