Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre

hlasovať

Pred

Po



Príbeh

História kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre siaha do 2. pol. 13. storočia. Nevylučuje sa, že bol pôvodne súčasťou slovanskej osady a dnes spoluvytvára južný okraj pamiatkovej zóny mesta Modra. Kostol, ktorý bol postavený ako jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Historické dokumenty udávajú, že jej prvými stavebníkmi boli pravdepodobne členovia významného rodu Hederikovcov, známi aj ako páni z Kyseku (Köszegu).

Stavbami skúšaný kostol

Približne na prelome 13. a 14. storočia bol interiér kostola vyzdobený freskami a odvtedy začína prechádzať aj nespočetnými prestavbami. Tie vo výraznej miere zakryli jeho ranogotickú podobu. Koncom 14. storočia bolo zbúrané západné priečelie lode a jej priestor sa predĺžil asi o dve tretiny. Zmenili sa tiež vstupy do kostola a pribudla veža s trojmetrovými hrubými základmi, ktorá bola o pár storočí neskôr zbúraná. V roku 1562 kostol prešiel ďalšou obnovou, pri ktorej však boli nástenné maľby zatreté. Len o niečo neskôr pripadol kostol evanjelickej cirkvi. Opäť sa prestavovalo a k stavbe pribudla dvojpriestorová kostnica. V roku 1635 vystriedali evanjelikov katolíci a tí sa rovnako pustili do rôznych druhov prestavby kostola. Veľkou zmenou prešlo v roku 1763 presbytérium, pribudla nová sakristia a z tohto obdobia sa datujú oltáre, ako i ďalšie vybavenie interiéru. Menšie úpravy neobišli kostol ani v 19. a 20. storočí.

„Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!“

Obnova kostola do dnešnej podoby sa začala vďaka iniciatíve občianskeho združenia Záchrany cirkevných pamiatok v Modre v roku 2010 a predchádzali jej nespočetné pamiatkové výskumy, ktoré odkryli bohatý stavebno-historický vývoj, ale aj závažné statické narušenie stavby. Obnovou prešla strecha s krovom a štítmi, nasledovala sanácia zavlhnutých múrov a odvodnenie kostola. Počas výkopových prác bolo objavené dvojpriestorové osárium, základy gotickej veže, ale aj zaujímavý nález hracej kocky. Vzácnym objavom sú nástenné maľby z konca 13. a 14.storočia. Najzachovalejšie fresky zobrazujú scény pašiového cyklu. Tejto vrstve však predchádzali o niečo staršie maľby v podobe fragmentu sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste a výjavu s apoštolmi v arkádach. Na mieste severného bočného oltára boli objavené stopy po baldachýnovom oltári z 1. polovice 14. storočia, s ktorou súvisí tretia vrstva fragmentov fresiek. Maľby boli zdigitalizované špecializovaným oddelením Pamiatkového úradu SR a odborne zreštaurované. Zaujímavosťou sú aj mnohé nápisy a letopočty objavené počas realizácie, či už v predsieni, vstupnom portáli alebo na organovej skrini.

Výsledkom výnimočnej, takmer 10-ročnej obnovy, je jedinečná sakrálna stavba, ktorá je skvelým príkladom spolupráce dobrovoľníkov z miestnej komunity, jednotlivcov, odborníkov a viacerých inštitúcií. Celková obnova pamiatky bola realizovaná tradičnými stavebnými technológiami s ohľadom na zachovanie historických remeselných postupov a autenticity objektu.

Realizácia: 2010 – 2021
Vlastník: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Modra

Národná kultúrna pamiatka KOSTOL sv. JÁNA KRSTITEĽA, MODRA, získala cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za obnovu/reštaurovanie objektu národnej kultúrnej pamiatky alebo jeho ucelenej časti. Cena bola udelená za príkladnú obnovu a reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky