Koniareň kaštieľa v Holíči |
Koniareň kaštieľa v Holíči |
|
Príbeh
Stredoveké hrady mali významnú úlohu pri ochrane a rozvoji Uhorska. Boli sídlami prvých administratívnych jednotiek (komitátov) a zároveň strážili hranice štátu a dôležité strategické miesta. Patril medzi ne aj „Wywar“ v Holíči z 13. storočia. Po bitke pri Moháči hrad prestavali na modernú protitureckú pevnosť. V r. 1736 Holíčske panstvo od Czoborovcov kúpili Habsburgovci. František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, v polovici 18. storočia renesančnú pevnosť prestaval na honosný trojkrídlový barokovo-klasicistický zámok, ktorý slúžil ako letná cisárska rezidencia. Zásadným spôsobom skultivoval a zveľadil aj jeho okolie. Kaštieľ sa stal centrom tzv. komponovaného urbanizmu. Podnikavý F. Š. Lotrinský úspešne nachádzal súlad medzi krajinou, hospodárstvom a kultúrou. Povedané dnešnou terminológiou, uplatňoval princípy inovatívnej a udržateľnej ekonomiky. V okolí zámku vybudoval honosné barokové záhrady, prístupové aleje, chovné rybníky bobrov a pstruhov, bažantnicu, žrebčín, či „kačenáreň“. Dal postaviť v tom čase najväčšiu textilnú fabriku v Európe – šaštínsku kartúnku a ďalšie manufaktúry. Prestavbu kaštieľa dokončili v r. 1771.
Podieľali sa na nej architekti a stavitelia zvučných mien ako boli Jean Nicolas Jadot, či Franz Anton Hillebrandt. V nasledujúcom storočí vzťah cisárskej Viedne ku kaštieľu ochladol. Sídlila tu jazdecká dôstojnícka vojenská škola a po vzniku Československej republiky štát kaštieľ využíval na hospodárske a školské účely. Od poslednej tretiny 20. storočia pamiatka nemala využitie, chátrala a väčšina vzácneho inventáru sa nenávratne stratila. Južne od hlavnej brány sa v areáli kaštieľa nachádza prízemná obdĺžniková budova koniarne. Za čias Františka Štefana Lotrinského slúžila na ustajnenie záprahových a neskôr aj jazdeckých koní. V koniarni je okrem stajní viacero ďalších miestností, vrátane väčších sál v západnom trakte. Ide o časť kaštieľa s minimom sekundárnych stavebných zásahov. Vďaka tomu sa zachovali autentické historické konštrukcie a slohové prvky ako výplne stien, portály, podlahy, interiérové omietky a nástenné maľby v sálach koniarne.
Obnova
V poslednej štvrtine 20. storočia bola na koniarni obnovená strecha a súvisiace konštrukcie. Žiaľ, zároveň sa necitlivo odstránila podstatná časť historických omietok a aplikovali sa nevhodné cementové materiály. Práce na obnove ustali a pamiatka zostala opustená a nevyužitá. Súčasný vlastník, mesto Holíč, od r. 2007 kaštieľ a jednotlivé objekty jeho rozsiahleho areálu postupne obnovuje. Predmetom komplexnej obnovy koniarne boli všetky stavebné a konštrukčné časti, povrchové úpravy interiéru aj exteriéru a reštaurovanie vnútornej výmaľby s orientálnymi výjavmi exotických zvierat a postáv v kimonách. Časť malieb je pravdepodobne citáciou dekoru slávnej keramickej manufaktúry v Holíči. Po obnove bude pamiatka slúžiť na expozičné účely mestského múzea a galérie.
Lokalita: Holíč
Vlastník: mesto Holíč
Obnova: komplexná obnova, 2018 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Trnava, Mgr. M. Zelina
Projektová dokumentácia: Ing. arch. J. Kolacia
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie: akad. soch. T. Lupták, akad. mal. M. Šurín, akad. soch. J. Lupták, Mgr. art. T. Kružlík
Dokumentácia odkryvu nástenných malieb a návrh na reštaurovanie: akad. mal. V. Mýtnik, akad. mal. V. Plekanec
Zisťovací výskum farebnosti fasád: akad. soch. T. Lupták, akad. mal. M. Šurín
Dokumentácia odkrytých murív: Ing. arch. I. Gojdič
Technická správa kultúrnej pamiatky: Pro Monumenta
Realizácia obnovy: SOAR sk , a.s., Želiar s.r.o.
