Kláštor v Hronskom Beňadiku |
Kláštor v Hronskom Beňadiku |
|
Príbeh
Starobylý kláštor s kostolom v Hronskom Beňadiku vznikol na strategickej vyvýšenine nad údolím Hrona, poblíž obchodných ciest a bohatých nálezísk vzácnych rúd. Jeho história siaha hlboko do 11. storočia a je spojená s príchodom Benediktínov z neďalekého staršieho kláštora nad Nitrou. Prvý krát sa spomína v r. 1075, kedy kráľ Gejza I. daroval kláštoru rozsiahle majetky. Kláštor zohral významnú úlohu pri správe a kristianizácii krajiny a ako majiteľ rozsiahlych baníckych revírov sa stal aj významným hospodárskym centrom. Pôvodná trojloďová bazilika ani ďalšie objekty z románskeho obdobia sa nezachovali. Gotický základ dnešnej dispozície kláštora sa sformoval v polovici 14. storočia. Areál kláštora má tradičnú štvorkrídlovú skladbu ohraničujúcu rajský dvor s krížovou chodbou a s priľahlým dvojvežovým kostolom. V juhovýchodnom krídle sa zachovala sakristia, kapitulná sieň a Kaplnka Svätej Krvi. V kaplnke je uložená vzácna relikvia, údajný útržok Veronikinej šatky, ktorou utrela Ježišovu zakrvavenú tvár počas Krížovej cesty. Po bitke pri Moháči sa kláštor postupne zmenil na renesančnú protitureckú pevnosť.
Pribudli hradby, nárožné delové bašty, strážnica, mlyn na pušný prach, kasárne, sklady... Dokonca aj kostol slúžil ako poschodová delová pevnosť. V r. 1565 opátstvo zaniklo a areál prešiel do majetku ostrihomského arcibiskupstva, ktoré pokračovalo v opevňovaní až do r. 1665. Prestavby v 18. storočí súviseli najmä s opravami vojnových poškodení a s hospodárskym využívaním komplexu. V tomto období vznikla na mieste zrúteného západného krídla monumentálna štvorposchodová sýpka. V r. 1881 poškodil kláštor rozsiahly požiar. Následnú veľkú rekonštrukciu charakterizuje rozsiahla regotizácia v duchu dobových metodických princípov. V 20. storočí, od roku 1924 do roku 1950, pôsobila v kláštore rehoľa saleziánov. Komunistický režim následne rehoľníkov násilne vysťahoval a zriadil tu internačný tábor pre rehoľné sestry. Keď štát po r. 1989 vrátil majetky cirkvám, pôsobila v Hronskom Beňadiku poľská rehoľa pallotínov. Po rozdelení diecéz pripadol kláštor Nitrianskej diecéze.
Obnova
Predmetom aktuálnej rozsiahlej etapy obnovy benediktínskeho kláštora svätého Benedikta opáta v Hronskom Beňadiku bolo severozápadné krídlo so severozápadnou baštou, opátske krídlo, fasáda nádvoria rajského dvora, fasáda tzv. schodiskovej veže a juhovýchodné krídlo kláštora. Obnova a reštaurovanie vychádzali najmä z rozsiahlej „nezvratnej“ rekonštrukcie z konca 19. storočia, kedy väčšina objektov kláštora získala neogotickú podobu a veľká časť starších prvkov nenávratne zanikla. Zároveň však boli v dostupnej miere zachované, obnovené a prezentované aj zachované staršie vývojové vrstvy. Zrekonštruované objekty pamiatky slúžia nielen na duchovné účely, ale aj návštevníkom, ktorým poskytujú relevantné služby, vrátane občerstvenia, ubytovania, muzeálnej expozície, výstavných a spoločenských podujatí a informačného servisu.
Lokalita: Hronský Beňadik
Vlastník: r.k. cirkev, Biskupstvo Nitra
Obnova: čiastočná obnova, 2019 - 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ B. Bystrica, Ing. arch. M. Flórová
Projektová dokumentácia: Ing. arch. M. Bóna, PhD., Mgr. M. Haviarová, Mgr. art T. Haviar
Pamiatkové architektonicko-historické a umelecko-historické výskumy: Mgr. M. Haviarová, PhD., Mgr. art. T. Haviar, Ing. arch. M. Bóna, PhD.
Vykonávateľ reštaurátorských prác: Mgr. art. M. Repáň, Mgr. art. I. Herényi, Akad. soch. I. Škandík, Mgr. art. Ľ. Wehlend-Martanovičová, ArtD.
