Kaštieľ v Čunove |
Kaštieľ v Čunove |
|
Príbeh
Územie dnešného Čunova sa spomína už v 13. storočí. Vzniku väčších stabilných sídelných útvarov však dlho bránili najmä prírodné podmienky. Otvorenú nížinu často zaplavoval Dunaj a bola posiata nehostinnými močiarmi. Dokladá to aj historický názov obce, odvodený od staromaďarského „chunn“, čo znamená močiar. Dnešná podoba obce sa začala formovať až po r. 1518. Vtedy tu našli útočisko Chorváti utekajúci pred Turkami. Výrazný rozvoj zaznamenalo Čunovo až v čase, keď sa majiteľom miestneho panstva stal grófsky rod Szapáry. Peter Szapáry dal v Čunove medzi rokmi 1757 až 1781 postaviť neskorobarokový kaštieľ. Nešlo o rodinnú rezidenciu, ale o menšiu vidiecku stavbu, ktorú Szapáryovci využívali najmä v lete, počas pobytov na panstve. Jednoposchodový objekt kaštieľa je čiastočne podpivničený a zastrešený valbovou strechou. Obdĺžnikový pôdorys má trojtraktovú dispozíciu so stredovou chodbou a dvomi vstupmi. Vedľajší zadný vstup na juhozápade viedol do priľahlého parku. Dominujúcim architektonickým prvkom kaštieľa je klasicistický portikus hlavného vstupu s trojuholníkovou atikou na severovýchodnej fasáde.
Dal ho pristavať Jozef Szapáry počas klasicistickej prestavby v r. 1807. Fasády sú hladké, akcentované len kamennými šambránami (orámovanie) okien a korunnou rímsou. V interiéri sa zachovali valené a pruské klenby, časť priestorov je plochostropá. Ústredným priestorom je veľká sála. Zvláštnosťou sú suterénne priestory, ktoré sú síce dostupné z interiéru, ale ležia mimo pôdorysu kaštieľa. Zaujímavá je maliarska výtvarná výzdoba interiéru s motívmi kvetov, klasov a poľnohospodárskeho náradia. Pozoruhodná je aj na stenách namaľovaná imitácia tapiet a rámovaných obrazov. Szapáryovci odpredali čunovský veľkostatok aj s kaštieľom v r. 1905 grófovi Elemérovi Lonayovi a jeho manželke, belgickej princeznej Štefánii. Mimochodom, bola to vdova po nepodarenom následníkovi habsburského trónu, Rudolfovi. Po prvej svetovej vojne až do r. 1947 bolo Čunovo súčasťou Maďarska. Po znárodnení slúžil kaštieľ nejakú dobu na rôzne hospodárske účely a posledné desaťročia už len chátral bez využitia.
Obnova
V poslednej štvrtine 20. storočia prebehla čiastočná obnova pamiatky, v rámci ktorej bol opravený krov, časť stropov a doplnené okenné šambrány. Žiaľ, zároveň došlo k nenávratnému zničeniu časti nálezových omietkových vrstiev v interiéri. Práce boli prerušené pre nedostatok financií a stavebnotechnický stav objektu sa ešte viac zhoršil. Predmetom komplexnej obnovy a reštaurovania v rokoch 2021 až 2023 boli všetky stavebné, umeleckoremeselné a výtvarné prvky pamiatky. Zároveň bolo na nové využitie adaptované podkrovie a zrevitalizovala sa aj kaštieľska záhrada. Pribudlo oplotenie areálu, parkovisko a informačné panely. Po obnove pamiatka slúži ako moderné regionálne ekocentrum. Neplánovaným benefitom obnovy je nález zvyškov barokovo klasicistických nástenných malieb zo začiatku 19. storočia.
Lokalita: Čunovo
Vlastník: Hlavné mesto SR Bratislava, nájomca Bratislavský samosprávny kraj
Obnova: komplexná obnova, 2021 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. N. Ferusová
Projektová dokumentácia: Ing. arch. I. Jarina, Ing. arch. M. Kubovský
Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum: PhDr. Z. Zvarová, Mgr. T. Janura, Ing. V. Vagenknechtová
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie, vykonávateľ reštaurovania: Akad. mal. V. Mýtnik, Mgr. art. P. Ševčík, Mgr. art. P. Záhora, Mgr. art. T. Molnár, Mgr. art. P. Hrachovský
Realizácia: MBM-GROUP a.s.
