Hradný palác na Hrade Beckov |
Hradný palác na Hrade Beckov |
|
Príbeh
Nad obcou Beckov z malebného údolia Váhu nečakane vystupuje vyše šesťdesiat metrov vysoké vápencové bralo. Svojou strategickou polohou a nedobytnosťou bolo odpradávna predurčené na osídlenie. Najstaršie stopy po obyvateľoch beckovského brala pochádzajú už z praveku. V polovici 9. storočia tu stál drevozemný veľkomoravský hrad a po vzniku Uhorského kráľovstva na brale vybudovali kamenný strážny hrad. V Anonymovej kronike z 12. storočia sa spomína pod názvom „Castrum Blundus“. Výskumy potvrdili datovanie najstarších častí západného hradného paláca do obdobia medzi rokmi 1161 až 1181. To radí Beckov medzi najstaršie kamenné hrady na našom území. Svoju najväčšiu slávu a stavebný rozmach zaznamenal na prelome 14. a 15. storočia. Vtedy hrad získal od kráľa Žigmunda Luxemburského veľmož Stibor zo Stiboríc, svojho času druhý najvplyvnejší muž Uhorska. Stiborovci hrad zväčšili a prebudovali na honosné rodové sídlo. V najvyššie položenej časti areálu postavil palácový komplex s nádvorím, kaplnkou a rytierskou sálou. Zo strany nádvoria paláce lemovali viacúrovňové pavlače. Zároveň zosilnili opevnenie hradu a dobudovali predhradie.
V polovici 15. storočia sa stal hrad majetkom Bánfiovcov, ktorí zrealizovali vo viacerých etapách rozsiahle renesančné úpravy. Zmodernizované opevnenie s barbakanom uchránilo hrad v r. 1599 počas tureckého vpádu. Potom ako v r. 1648 Bánfiovci vymreli, prešiel hrad do správy združenia dvanástich vlastníkov, tzv. komposesorátu. Vzájomné spory členov komposesorátu sa odzrkadlili v zanedbanej údržbe a hrad začal postupne chátrať. Jeho skazu zavŕšil v r. 1728 veľký požiar a hradný areál sa postupne zmenil na ruinu. K najstarším zachovaným častiam hradu patrí tzv. západný, pôvodne gotický palác. Zvyšky románskej hradby v jeho základoch pochádzajú z obdobia vzniku hradu. Palác postavil na rozhraní 14. a 15. storočia uhorský vojvoda poľského pôvodu Stibor zo Stiboríc. Reprezentačný a luxusný palác mal priestrannú rytiersku sálu a dokonca podlahové kúrenie (hypocaust). Počas renesančných úprav pribudlo štvrté podkrovné poschodie, ozdobné arkiere a aj tzv. prevéty (suché záchody vyúsťujúce mimo vnútorných priestorov).
Obnova
Prvé amatérske záchranné práce na Beckovskom hrade prebehli v r. 1935, kedy prekryli kaplnku v snahe zachrániť zvyšky jej výmaľby. Základný výskum a nevyhnutné úpravy v 70. rokoch minulého storočia umožnili sprístupniť hrad verejnosti. Myšlienka rozsiahlejšej rekonštrukcie sa stretla s pochopením obce v r. 2007 a systematická postupná obnova sa realizuje od r. 2010. Cieľom obnovy Západného paláca bolo zachrániť a prezentovať jeho jedinečné pamiatkové hodnoty z obdobia vrcholnej gotiky a renesancie. Zároveň vznikli funkčné priestory s potenciálom celoročného využitia. To umožňuje vytvoriť Interaktívnu expozíciu dejín hradu s dôrazom na obdobie Stiborovcov. Zaujímavosťou expozície sú „hovoriace“ obrazy a „kukátkové steny“ umožňujúce návštevníkom nahliadnuť do stredovekej kuchyne, či kúpeľne.
Lokalita: Beckov
Vlastník: obec Beckov
Obnova: čiastočná obnova, 2022 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Trenčín, Mgr. D. Nipčová, PhD., Mgr. M. Kucmanová, Ing. arch. J. Múdry
Projektová dokumentácia: A-STUDIO s.r.o., Ing. I. Taraba, Ing. T. Stuchlý, Ing. J. Hurný
Archeologický výskum: Ing. arch. M. Bóna, Ing. M. Matejka
Dendrochronologický výskum: Mgr. M. Choma
Reštaurátorský výskum, návrh na reštaurovanie, vykonávateľ reštaurovania: Mgr. art. M. Mikuláš
Realizácia: PAMARCH s.r.o., Ing. arch. J. Kresan
