Hrad Uhrovec – obnova hospodárskej budovy

Hrad Uhrovec – obnova hospodárskej budovy

hlasovať

Pred

Po



Príbeh

Hradná zrúcanina na vrchole zalesneného vápencovo-dolomitického brala, jedného z kopcov Strážovských vrchov, pomenovaná podobne, ako blízka obec Uhrovské Podhradie. Dejiny hradu Uhrovec začal písať trenčiansky župan Báš z rodu Hung-Poznanovcov, približne medzi rokmi 1251 až 1293. Po jeho smrti hrad síce zdedil syn Peter, v roku 1285 ho však od neho nátlakom získal Matúš Čák. „Ústretovo“ hrad vymenil za niekoľko bezcenných tekovských dedín. Táto zvláštna transakcia ale Čákovi ešte nezaručila oficiálne vlastníctvo. Stalo sa tak až v roku 1295. Z tohto roku pochádza aj listina Ostrihomskej kapituly, kde sa hrad prvýkrát spomína. Matúš Čák si následne udržal hrad a panstvo až do svojej smrti v roku 1321. Následne vlastnícke práva k hradu v podstate niekoľko storočí putovali po rôznych, aj kráľovských rukách. Počnúc kráľom Karolom Róbertom, až po kráľa Žigmunda Luxemburského a jeho manželku Barboru Celjskú, ktorej hrad zasa skonfiškoval Albrecht Habsburský. Pevnosť k sebe v priebehu ďalších dejín pritiahla aj mená ako Ján Pongrácz, Ladislav Pohrobok, či František Zay. Práve Zayovci hrad od jeho získania, v roku 1555, postupne dobudovali do podoby jednoliateho, výškovo vyrovnaného celku. V 17. storočí, v časoch povstaní a tureckej hrozby, hrad slúžil skôr ako útočisko. K jeho postupnej deštrukcii napokon prispeli samotní Zayovci presťahovaním do pohodlnejšieho kaštieľa v Uhrovci. Počas 18. storočia sa hrad využíval aj ako väznica. V roku 1848 bol pravdepodobne podpálený povstaleckými oddielmi Hurbanovcov a odvtedy začal pustnúť.

Priekopnícka obnova

V roku 1995 sa začalo s čistením hradu. Systematické mapovanie a zameranie hradu prebehlo v 70. rokov 20. storočia. V roku 2015 začalo za záchranu hradu bojovať OZ hrad Uhrovec (správca – realizátor obnovy). Vďaka tomu, že bol hrad opustený „iba“ približne 150 rokov, patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku, s množstvom zachovaných konštrukčných detailov. Realizácia obnovy hospodárskej, neskororenesančnej, trojpodlažnej budovy, na dolnom nádvorí hradu bola v mnohých ohľadoch doslova priekopnícka. Išlo o prvé prinavrátenie priznanej strechy v prostredí ruiny hradu od konca 70. rokov 20. storočia. Tento krok umožnilo predovšetkým množstvo zachovaných stavebných prvkov, ktoré bolo možné odčítať, doplniť a reštaurovať. Dôraz sa kládol na pôvodné technológie, materiály a zabezpečenie životnosti stavby v náročnom prostredí. Obnova bola realizovaná tak, aby sa ostala zachovaná pôvodná substancia pamiatky. Stabilizovali sa obvodové múry, doplnili ochranné vrstvy, osadili sa ručne kresané trámy a obnovy sa dočkali aj masívne podlahy z borovicových dosiek. Podlahu v podkroví tvoria keramické pôjdovky, ktoré chránia pred požiarom aj nižšie položené podlažia. Okná s odolnými dubovými rámami a s ľahkými krídlami z mäkkého dreva, vypĺňajú tabule z ručne liateho skla, čo vytvára pri prechode svetla jedinečnú atmosféru v interiéri. Zaujímavosťou je kachľová pec na druhom nadzemnom podlaží. Vznikla totiž na základe odtlačku jej tvaru v omietke. Ako vzor pre výrobu kachlíc poslúžil nález pôvodného črepu v prikurovacom otvore pece. Špecifickou úlohou bolo tiež prepojenie jednotlivých úrovní 3-podlažnej stavby. Vďaka komplexnej obnove dnes hospodárska budova opäť žije a poskytuje napríklad zázemie ľuďom, ktorí sa podieľajú na ďalšej systematickej obnove hradu.

Realizácia: 2018 – 2020 Vlastník: Rímskokatolícka cirkev, sídelná kapitula Nitra

Národná kultúrna pamiatka HRAD UHROVEC získala cenu Kultúrna pamiatka roka - Fénix, za výnimočný počin záchrany národnej kultúrnej pamiatky. Cena bola udelená za vysoko odborný a profesionálny prístup pri záchrane, sanácii a sprístupnení hradných ruín, najmä hospodárskej budovy.