Hrad Biely Kameň |
Hrad Biely Kameň |
|
Príbeh
Medzi najvplyvnejšie a najbohatšie šľachtické rody stredovekého Uhorska patrili potomkovia rodu Hunt-Poznanovcov, grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Zastávali dôležité funkcie v správe kráľovstva a nadobudli rozsiahle majetky. Keď v r. 1209 získali do majetku Svätojurské panstvo, zvolili si za svoje sídlo pevnosť nad hradiskom Neštich z 9. storočia a začali používať predikát „zo Svätého Jura“. Stará pevnosť im prestala vyhovovať a tak si v krátkej dobe na vyvýšenine na opačnej strane svätojurského údolia postavili nový sídelný kamenný hrad - Biely Kameň. Hrad sa prvýkrát písomne spomína v r. 1271 v spojitosti s nájazdom českého kráľa Přemysla Otakara II.. Po vymretí rodu svätojurských a pezinských grófov sa stal hrad na čas majetkom kráľovskej koruny, neskôr patril rodu Zápoľských, Serédyovcom, Illešházyovcom a napokon Pálffyovcom. Hrad zažil viacero pohrôm, husitské drancovanie, rozbroje medzi kráľom Matejom Korvínom a cisárom Fridrichom III., aj turecké výboje. Nie je jasné, či osud hradu spečatilo práve vyplienenie Svätého Jura tureckými vojskami v r. 1663, traduje sa však legenda, že obyvatelia sa pred Turkami zachránili práve v bezpečí hradu, kde uchránili aj vzácny inventár farského kostola.
Možné je ale aj to, že nepohodlný a zle dostupný hrad začal pustnúť už pred tým, keďže jeho majitelia uprednostňovali nový renesančný kaštieľ postavený priamo v meste. Hrad bol v konečnej fáze stavebného vývoja neobvykle veľký a jeho areál zaberal veľkú časť návršia. Najstaršiu obdĺžnikovú časť obopínali hradby, ku ktorým z vnútornej strany postupne pristavali obytné krídla. Vzniklo tak uzatvorené ústredné nádvorie vnútorného hradu. Neskôr pristavali vonkajšie opevnenie nepravidelného oválneho tvaru, paláce a početné hospodárske objekty - dolný hrad. Z neho viedla na vnútorné nádvorie horného hradu jediná brána, ktorú chránila bašta. V poslednej fáze stavebného vývoja pribudol tretí, vonkajší prstenec opevnenia, barbakanové predhradie. Dobové zápisy uvádzajú okrem spomenutej bašty vedľa brány horného hradu ešte ďalšie dve veže a aj hradnú kaplnku. Rozsiahly hradný komplex dômyselne využíval členitý reliéf terénu a vo svojej dobe patril k najhonosnejším sídelným šľachtickým stavbám svojho druhu v regióne.
Obnova
Ruiny hradu sú v stave pokročilého rozpadu, schované na zalesnenom skalnom návrší. Z pôvodnej architektúry sa nad úrovňou terénu zachovali len torzá. Rozpoznateľná je časť východných kamenných hradieb a obytného krídla so zvyškom tehlových klenieb. Na severnej strane sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica a na západe múry obrannej veže. Snahy o záchranu hradných ruín na desať rokov zhatil absurdný prevod vlastníctva pozemku z Lesov Slovenskej republiky na súkromného vlastníka. Preto aktivisti občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii mohli začať realizovať svojpomocnú záchranu západnej obrannej veže až v roku 2020. Po odstránení náletovej zelene a zameraní nasledovali pamiatkové výskumy a následne statická a stavebná sanácia. Pozoruhodným výsledkom prevažne dobrovoľníckeho úsilia je relevantná obnova prirodzenej dominanty „ zabudnutého hradu“ a to doslova v hodine dvanástej.
Lokalita: Svätý Jur – hrad Biely Kameň
Vlastník: OZ Castrum Sancti Georgii (nájomca), VERA PROPERTY a.s.,
Obnova: čiastočná obnova, 2021 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, PhDr. K. Prášek
Statický pasport zrúcaniny: Stanislav KYSEL s.r.o., Ing. K Kyselová
Architektonicko-historický výskum: Ing. M. Matejka, Ing. arch. M. Bóna, PhD.
Archívny výskum: Mgr. D. Gahér, PhD.
Geodetické zameranie: PHOTO-GEO s.r.o., Doc. Ing. M. Fraštia, PhD.
Archeologický výskum: Malokarpatské múzeum Pezinok, PhDr. J. Vavák, PhD.
Architektonicko-urbanistická štúdia: Ing. arch. L. Vasko, Ing. arch. M. Vaňo
