Dvojkrídlové dvere Kostola svätého Jána Krstiteľa v Kráľovej pri Senci |
Dvojkrídlové dvere Kostola svätého Jána Krstiteľa v Kráľovej pri Senci |
|
Príbeh
Súčasná obec Kráľová pri Senci vznikla v r. 1945 spojením dvoch pôvodne samostatných dedín, Krmeša a Kráľovej. Obidve dediny sa sformovali už v stredoveku ako osady na trase významnej bratislavsko-nitrianskej obchodnej cesty. Zatiaľ čo Krmeš v minulosti patril Bratislavskej kapitule, Kráľová bola súčasťou kráľovských majetkov, čomu zrejme vďačí za svoj názov. Nasvedčuje tomu aj najstaršia písomná zmienka z r. 1245, ktorá spomína „Villu regiu“, čo sa dá preložiť ako kráľova dedina. Neskoršie záznamy sa zmieňujú o poľovníckom zámočku v Kráľovej, ktorý využíval aj Žigmund Luxemburský a Matej Korvín. Neskôr obec patrila Illésházyovcom a od 17. do 20. storočia Pálffyovcom. Podnikaví a vzdelaní Pálffyovci v Kráľovej vybudovali prosperujúce hospodárstvo a postavili si rozsiahly kaštieľsky areál s pozoruhodnou francúzskou záhradou a anglickým parkom. Tento rozkvet Kráľovej dodnes pripomína zaujímavý záhradný most ponad potok Čierna voda, ktorý v barokovom slohu s prvkami secesie postavili talianski majstri v r. 1904.
Súčasťou rozsiahleho barokového kaštieľa bola aj kaplnka, ktorá zaberala celé južné krídlo. Počas druhej svetovej vojny sa kaštieľ zmenil na ruiny a kaplnka je jediná časť, ktorá sa zachovala. Dnes slúži ako Kostol svätého Jána Krstiteľa. Vyniká tým, že ako zvyšok pôvodného väčšieho stavebného objektu nemá vežu. Kaplnka bola vysvätená v r. 1738. Práce na barokovom interiéri Pálffyovci zadali sochárskym dielňam Ľudovíta Godeho a Georga Rafaela Donnera. Na pilastroch v lodi kostola sú dva pozoruhodné basreliéfy. Portrétny reliéf grófa Jána Pálffyho vytvoril G. R. Donner v r. 1739 a druhý reliéf s podobizňou J. Pálffyho od neznámeho autora (z r. 1752?) pochádza z Pálffyho náhrobku v Dóme svätého Martina v Bratislave. Premiestnili ho sem pri regotizácii bratislavského dómu. Zábradlie oddeľujúce sanktuárium (oltárny svätostánok) od lode zhotovila v roku 1891 firma umeleckého zámočníctva Ľudovíta Mártona v Bratislave.
Obnova
Hodnotným remeselným prvkom sú pôvodné vstupné dvere, osadené v kamennom ostení portálu na bočnej strane kostola. Symetrické dvojkrídlové dvere sú vyrobené z masívnych dubových dosiek spojených tradičnými stolárskymi zapustenými spojmi. Vonkajšia plocha dverí je oplechovaná a dekorovaná pozlátenými plastickými tepanými rozetami s madlami v tvare hríbika. Menšie rozety sú symetricky umiestnené po celej dĺžke strednej lišty. Baroková kľučka dverí je pôvodná, ale jej štítok je už novší, klasicistický, pravdepodobne z 19. storočia. Súvisí to zrejme s výmenou mechanizmu zámku dverí. Každé krídlo je osadené do ostenia kamenného portálu na troch pôvodných kovaných čapoch a zavesené na pôvodných priečnych podlhovastých barokových pántoch. Dvere boli obnovené a zreštaurované tradičným stolárskym spôsobom so zreteľom na zachovanie pôvodných prvkov, materiálov a farebnosti. Obnova pôvodných vstupných dvojkrídlových dverí Kostola svätého Jána Krstiteľa prispela k umocneniu celkového historického a slohového výrazu zaujímavej barokovej pamiatky.
Lokalita: Kráľová pri Senci
Vlastník: r.k. farský úrad Kráľová pri Senci
Obnova: obnova a reštaurovanie dvojkrídlových vstupných dverí Kostola svätého Jána Krstiteľa, 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. N. Ferusová
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie: Akad. soch. S. Kožela
Realizácia: Akad. soch. S. Kožela
