Štôlňa Jozef, Opálové bane Dubník |
Štôlňa Jozef, Opálové bane Dubník |
|
Príbeh
Slovenský opál je certifikované geografické označenie pre mineralogicky najcennejší typ tohto drahého kameňa, ktorý sa ťažil v ložiskách Slanských vrchov. Tešil sa mimoriadnej obľube aj na panovníckych dvoroch. Zdobil napríklad Izabelu Jagelovskú počas sobáša s uhorským kráľom Jánom Zápoľským a cisárovná Jozefína, manželka Napoleona Bonaparte, nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Niektoré pramene uvádzajú, že sa ťažil už v časoch antického Ríma a relevantné dôkazy potvrdzujú začiatok hlbinnej ťažby na rozhraní 11. a 12. storočia. Cena drahého kameňa bola závratná, preto v roku 1597 cisár Rudolf II. Habsburgský poveril Alberta Veľkého hľadaním opálov po celom Uhorsku. Márne. Dubník bol a zostal jediným náleziskom po ďalších štyristo rokov. Opálové bane na Dubníku (starší názov „Opálové bane Červenica-Dubník“) boli svetoznáme už od konca 16. storočia.
Najväčší kameň „Harlekýn“, ktorý sa tu našiel v roku 1775, mal hmotnosť 607 gramov. Svoj zlatý vek zažili bane v období rokov 1845 – 1880, kedy boli v nájme viedenskej klenotníckej rodiny Goldschmidtovcov. Koncom devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia sa rozmohla ťažba opálov na nových podstatne prístupnejších náleziskách „nového sveta“, najmä v Austrálii a Mexiku. Dobývanie opálov zo zovretia tvrdého a nepoddajného andezitu sa stalo nerentabilným a tak 19. novembra 1922 ťažba drahého opálu na Dubníku definitívne skončila a bane boli uzatvorené. Zmeny po roku 1989 priniesli snahy o obnovenie ťažby, prípadne alternatívne komerčné využitie baní. Zároveň vzrástol aj záujem o údržbu a zachovanie jedinečného banského diela a sprístupnenie niektorých jeho častí verejnosti.
Obnova
O vznik a rozvoj dva a pol kilometra dlhej banskej štôlne Jozef sa zaslúžili najmä Gábor Andreas Fejérváry, Salamon Johann Nepomuk Goldschmidt, Emillie Pollak Goldschmidt a ich syn Ľudovít Goldschmidt. Súčasný technický stav štôlne umožnil po nutných úpravách sprístupniť jej ucelenú časť v dĺžke 980 metrov s využitím na expozíciu regionálnych dejín baníctva a ťažby opálu in situ. Zámer obnovy pamiatky bol vypracovaný na základe reálneho stavu a s využitím zachovaného fondu dobových fotografií a máp. Po vyvození sutiny a vyčistení štôlne prebehla obnova vstupu, rekonštrukcia a vymurovanie základok a osadenie hygienicko-sociálneho zariadenia. Následne boli obnovené a inštalované artefakty expozície – zariadenia vertikálnej a horizontálnej prepravy materiálu, replika skladu streliva a informačný fundus. Realizovaná obnova pamiatky je príspevkom k záchrane historicky jedinečných banských diel, ich prezentácii a sprístupneniu verejnosti.
Pamiatka: Štôlňa Jozef, Opálové bane Dubník
Lokalita: Červenica
Vlastník: Slovenská republika (v správe Slovenské opálové bane, s.r.o.)
Rozsah obnovy: čiastočná obnova, 2021
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Prešov, metodik obnovy: Mgr. M. Tatarka, Ing. J. Zajac
Príprava obnovy: J. Čurík, M.Turek
Realizácia obnovy: J. Čurík, Ľ. Gallo, P. Janič, Š. Klimovič, M. Godla, M. Godla, M. Kravec, S. Petruš
