Kostol svätého Michala v Slovanoch

Kostol svätého Michala v Slovanoch

hlasovať

Pred

Po



Príbeh

Kostol sv. Michala v Slovanoch predstavoval sen celej generácie našich predkov o jeho výstavbe. Už v roku 1828 sa objavila prvá myšlienka na vybudovanie kostola v Slovanoch v strede obce. No k jeho postaveniu viedla ešte dlhá cesta. Písal sa rok 1881, kedy obyvatelia chudobnej obce Slovany stále verili a túžili po stavbe kostola. Katolícke noviny z tohto obdobia to zachytili takto: „.A hľa, Pán Boh vyslyšal nás, vzbudiac nám veľkodušného dobrodinca v osobe nášho milovaného rodáka dp. Jozefa Junasa, farára chrenovského, ktorý k tomu cieľu najláskavejšie obetoval tisíc zl.“ Dekan Junas bol rodák zo Slovian a patril medzi zakladajúcich členov Matice slovenskej. Žiadosť na stavbu kostola bola s povolením banskobystrického biskupa zaslaná listom na Zemské panstvo do Kláštora pod Znievom. Stavebné povolenie zapísali do knihy Staviteľských povolení v Štubnianskych (Turčianskych) Tepliciach dňa 20.6.1896. A Kostola sv. Michala archanjela v Slovanoch sa ešte ten rok začal stávať skutočnosťou vďaka darom i rukám slovianskych farníkov. Pod architektonický návrh kostola sa podpísal staviteľ Stanislav Zachar. Tehly na kostol sa vyrábali v obcou vybudovanej tehelni. V počte 60 000 kusov ich vyrobil ich tehlársky majster Ján Ulrich. Po dostavbe bol interiér kostola vymaľovaný jednofarebne, ružovou farbou. Pri jednej z rekonštrukcií o mnoho rokov neskôr sa zistilo, že kostol stojí na základoch pôvodnej obecnej zvonice z roku 1797, ktorá bola neskôr prestavaná na kaplnku sv. Antona Paduánskeho. V čase stavby kostola boli Slovany maličkou obcou s počtom obyvateľov 664 ľudí, z toho 536 rímskokatolíkov a 128 evanjelikov. Preto sa nie je čo čudovať, že zápisnica z 24.11.1897 uvádza, že po dostavbe kostola ostala obci Slovany dlžoba vo výške 1 000 zlatých.

Kostol, ktorý píše históriu najmä vďaka veriacim i svätému otcovi

Novodobejšia história spomína fakt, že v roku 1934 bol kostol zanedbaný, špinavý a vyžadoval opravy. Boli opravené vonkajšie časti, najmä od potoka a bol zavedený hromozvod. Veriaci dali kostol z vonku obieliť a došlo aj na opravu strechy. Opravu previedol staviteľ z Kláštora pod Znievom, istý Bátory, vnútornú výmaľbu previedol Ľudevít Schramek a syn - kostolní maliari z Banskej Štiavnice. Posledná komplexná obnova kostola bola podľa aktérov rovnako pretkaná túžbou veriacich. Aj po stoštyridsiatich rokoch sa naplnili slová našich predkov uverejnené v Katolíckych novinách v roku 1881: „Čím viac síl, tým slávnejšie dielo budeme môcť postaviť ku cti a sláve Božej.“ V tom čase nemohol nik ani len tušiť, že zvučné meno staviteľa chrámu Stanislava Zachara na zozname najväčších dobrodincov kostola po 125 rokoch, v roku 2021, doplní meno pápeža Františka. Cez americkú pápežskú nadáciu Papal Foundation práve Svätý otec prispel na rekonštrukciu a obnovu tohto kostola. Do obnovy kostola sa s radosťou a rešpektom k histórii zapojilo množstvo miestnych, i na slovo vzatých odborníkov. A práve im patrili ďakovné slová a požehnanie pri prvej svätej omši po rekonštrukcii a na počesť predkov, ktorým Slovany vďačia za svoj kostol bola zapálená svieca.

Realizácia: 2018 – 2021
Vlastník: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kláštor pod Znievom